Zmapovali sme skrytý svet alternatívnych médií

Úvod

V novej analýze sa pozrieme na profily, ktoré v online priestore šíria sporné, často neoverené alebo manipulatívne informácie. Mnohé z nich sú priamo prepojené s politickými stranami, spolupracujú s aktívnymi politikmi alebo zneužívajú neistotu a nedôveru verejnosti voči systému vo svoj prospech. Aby sme celé prostredie zmapovali komplexne, analyzujeme dáta z viacerých sociálnych sietí, ako sú YouTube, Facebook či Telegram.

Analýza zachytáva široké spektrum aktérov, ktorí pôsobia na rôznych platformách. Niektorí z nich sú bývalí politici, iní sa prezentujú ako influenceri, nezávislí komentátori alebo aktivisti v oblasti spoločenských tém. Spoločným znakom ich pôsobenia je šírenie obsahu, ktorý nepodlieha novinárskym štandardom ani etickým zásadám.

Medzi najvýraznejších aktérov patria napríklad Ľuboš Blaha a Danny Kollár. Aj po zablokovaní účtov na známejších sociálnych sieťach často pokračujú v publikovaní podobného obsahu. Robia tak pod novým menom alebo využívajú alternatívne kanály, ako napríklad Telegram, kde majú podstatne menší dohľad nad tým, čo zverejňujú.

Facebook ovládli proruskí bratia

Na úvod sme sa zamerali na najvyužívanejšiu sociálnu sieť Facebook. Na čele rebríčka sa umiestnila proruská facebooková stránka Brat za Brata, ktorá zaznamenala až 3 827 218 interakcií. To je o 510 003 interakcií viac než dosiahla Televízia Markíza za rovnaké obdobie.

Portál eReport zaznamenal v minulom roku 2 634 751 interakcií, čo mu v našej analýze zabezpečilo druhé miesto. S výrazným náskokom tak predbehol portál Infovojna s 994 061 interakciami. Portál Hlavné správy skončil so 23 870 interakciami až na pätnástom mieste.

Pre porovnanie – v našej predchádzajúcej analýze dosiahol Denník N podobný počet interakcií ako eReport, konkrétne 2 818 397, no napriek tomu sa umiestnil až na šiestom mieste medzi tradičnými portálmi.

Youtube patrí alternatívnym „novinárom“


YouTube patrí alternatívnym „novinárom“

Na platforme YouTube dominuje eReport, ktorý sa umiestnil na prvom mieste. Podľa nášho merania zaznamenal viac než 12 miliónov pozretí, čím predbehol kanál Politika bez cenzúry aj Mimi Šrámovú. Tá dosiahla za minulý rok približne 8,9 milióna pozretí.

Zaujímavosťou však je, že Politika bez cenzúry zaznamenala najviac interakcií spomedzi všetkých sledovaných kanálov – takmer milión. To poukazuje na mimoriadne angažované publikum, ktoré reaguje, komentuje a zdieľa obsah vo väčšej miere než pri iných profiloch.

Ďalšími silnými hráčmi na platforme YouTube sú kanály TVOTV a Zoroslav Kollár, ktoré prekročili hranicu siedmich miliónov pozretí. Z menších, ale z hľadiska angažovanosti zaujímavých kanálov možno spomenúť ZVTV (Zem a Vek TV), ktorý síce dosiahol „len“ približne 1,7 milióna pozretí, no jeho interakčný pomer je porovnateľný s oveľa väčšími účtami.

Niektoré profily zaujmú aj výrazným rozdielom medzi sledovanosťou a interakciami. Napríklad InfoVojna má iba niečo vyše milióna pozretí, no jej publikum zanechalo až 62 500 interakcií. Podobne aj Martin Daňo / GINN či Roman Michelko majú nižšie čísla v porovnaní s top kanálmi, no vysoký počet komentárov naznačuje lojálne a aktívne publikum.

Tieto údaje naznačujú, že alternatívne kanály si na YouTube vybudovali stabilné publikum. Často sa opierajú o komunitu, ktorá je nielen pasívnym konzumentom, ale aktívne reaguje, diskutuje a šíri obsah ďalej. Miera interakcie je tak dôležitejším ukazovateľom vplyvu než samotný počet pozretí.

Zem a Vek dominuje na Telegrame


Do našej analýzy sme zahrnuli aj platformu Telegram, kde sme sa zamerali na najznámejšie mená z posledného obdobia. Patrí tam napríklad Daniel Bombic, známy aj ako Danny Kollár, ktorý je aktuálne vo väzobnom stíhaní, či Ľuboš Blaha, ktorému bolo zrušené konto na Facebooku a momentálne pôsobí len na Telegrame.

Z údajov vyplýva, že najsilnejšou postavou na Telegrame je Mimi Šrámová, ktorá za uplynulé obdobie dosiahla viac než 11,2 milióna interakcií. S náskokom tak predstihla aj dlhodobo aktívny kanál Zem a Vek, ktorý zaznamenal približne 9,8 milióna interakcií. Na treťom mieste skončil Ľuboš Blaha s 1,56 milióna interakcií, nasledovaný Dannym Kollárom, ktorý dosiahol niečo vyše 510-tisíc. Ďalšie sledované profily, ako Slobodný vysielač, Judita Laššáková, Zoroslav Kollár či Oskar Rózsa, sa pohybujú v rozmedzí od niekoľko stotisíc po desiatky tisíc interakcií.

Zaujímavosťou je, že ak by sme spočítali všetky interakcie od Ľuboša Blahu až po Oskara Rózsu, dostaneme spolu približne 3 milióny. Tento súhrn je stále výrazne nižší než čísla, ktoré dosiahli samotná Mimi Šrámová alebo Zem a Vek jednotlivo. Dáta teda ukazujú, že aktivita na Telegrame je koncentrovaná v rukách niekoľkých dominantných účtov, zatiaľ čo zvyšné profily majú výrazne nižší dosah.

Musíme konštatovať, že nie všetky účty boli zahrnuté do analýzy, keďže niektoré sa na rôznych platformách vyskytujú duplicitne. Zohľadnili sme najmä tie, ktoré sa často objavujú v mediálnom priestore alebo majú výrazný potenciál preniknúť do povedomia verejnosti. To platí aj pre účty, pri ktorých si ľudia nemusia uvedomovať, že majú zavádzajúci charakter.

Práve takéto profily môžu ovplyvniť časť používateľov sociálnych sietí a presvedčiť ich, aby sledovali podobný typ obsahu, aký tieto účty šíria. Často sa tiež stáva, že sa tieto účty navzájom zdieľajú, pozývajú sa do diskusií a podporujú sa, aby sa ešte viac dostali do povedomia verejnosti.

Záver


Cieľom tejto analýzy bolo zmapovať prostredie alternatívnych aktérov, ktorí v online priestore aktívne šíria sporné a často manipulatívne informácie. Ukázali sme, že ich dosah nie je zanedbateľný – naopak, mnohé z týchto profilov dokážu osloviť veľa ľudí a vytvárať uzavreté informačné bubliny, v ktorých sa posilňujú vlastné naratívy bez spätnej väzby či oponentúry.

Dáta z Facebooku, YouTube a Telegramu potvrdzujú, že ide o dobre prepojený a strategicky fungujúci ekosystém, ktorý sa vie prispôsobiť zmenám v algoritmoch, blokovaniu či strate platformy. Aktéri často migrujú medzi kanálmi, prechádzajú na menej regulované prostredia a pokračujú v budovaní vplyvu, najmä prostredníctvom osobného napojenia na publikum.

Z analýzy zároveň vyplýva, že len technické riešenia – ako blokovanie účtov či odstraňovanie obsahu – nestačia. Proti dezinformáciám je potrebné dlhodobo pôsobiť aj cez podporu mediálnej gramotnosti, transparentnú komunikáciu verejných inštitúcií a posilňovanie dôvery v overené zdroje informácií. Iba tak možno znížiť zraniteľnosť spoločnosti voči manipulatívnym obsahom, ktoré často ťažia z frustrácie, neistoty a nedôvery občanov.

OFFICE BRATISLAVA

BOTTOVA 8005/5

811 09 BRATISLAVA

OFFICE PRAHA

ITALSKÁ 2581/67

120 00 PRAHA

KONTAKT

KOREŠPONDENČNÁ ADRESA

TOVARENSKÁ 12

811 09 BRATISLAVA

© 2025 New School Communications