Ako zasiahol politikov zákaz reklamy?

Pozrite si rebríček víťazov a porazených

Úvod

Zákaz politickej reklamy na platformách Meta, ktorý začal platiť 6. októbra 2025, umožnil prvýkrát sledovať, ako si slovenskí politici poradia v čisto organickom prostredí. Kým pred zákazom mali mnohé profily možnosť posilniť viditeľnosť plateným zásahom, po zmene pravidiel zostal jediným faktorom úspechu obsah samotný.

Analýza vývoja sledovateľov, počtu postov, interakcií a engagementu ukazuje, že dopady zákazu sú citeľné, i keď nerovnomerné. Niektoré profily si výkon udržali, iné výrazne oslabili.

Analyzovali sme 10 politikov s najvyšším počtom sledovateľov v období August 21, 2025 – November 20, 2025. V tomto intervale reklamu nevyužívali len Milan Mazurek, Peter Pellegrini, Tomáš Taraba, Andrej Danko a Branislav Becík.

Rast sledovateľov: reklama nerozhoduje

Spomedzi politikov nad hranicou sto tisíc sledovateľov najviac rástol Robert Fico, ktorý pridal (+17 202). Na druhom mieste sa umiestnil Milan Uhrík s nárastom (+16 098) a tretím bol Erik Tomáš, ktorý získal (+3 303) nových sledovateľov. Zaujímavým výsledkom je však Milan Mazurek. Aj bez investícií do reklamy dosiahol najvyšší rast zo všetkých politikov celkovo (+31 370) a prekonal tak aj Roberta Fica.

Počet postov: profily zrýchlili

Po vypnutí reklám časť politikov výrazne zvýšila počet postov, akoby sa snažili nahradiť stratený zásah vyššou aktivitou. Erik Tomáš pridal (+41) postov, Andrej Danko (+30) a Peter Pellegrini (+17). Opačný prístup zvolili Milan Uhrík, Matúš Šutaj Eštok a Milan Mazurek, ktorí po 6. októbri mierne spomalili.

Interakcie: jasní víťazi aj dramatické pády

Profily nad hranicou sto tisíc sledovateľov zaznamenali po zákaze politickej reklamy veľmi rozdielny vývoj interakcií. Najväčší pokles vidíme u Roberta Fica, ktorého celkové interakcie klesli z hodnoty (750 764) na (642 952). Organický profil Milana Mazureka zaznamenal po zmene pravidiel o niečo nižší počet interakcií, konkrétne o (4 928), hoci po 6. októbri publikoval o desať príspevkov viac. Jeho priemerný výkon však klesol výrazne: pred zákazom mal jeden post v priemere približne dvadsaťdva tisíc interakcií, po zákaze približne šestnásť tisíc. Matúš Šutaj Eštok sa prepadol z hodnoty (335 296) na (260 955).

Na druhej strane, niektoré profily si dokázali polepšiť. Milan Uhrík rástol z (532 645) na (543 423). Zreteľný nárast dosiahol aj Peter Pellegrini, ktorý čisto organicky poskočil z (153 856) na (231 209). Mierne si prilepšil aj Tomáš Taraba, ktorého interakcie vzrástli z (145 897) na (152 100).

Ako zaujímavosť stojí za zmienku porovnanie priemerného výkonu jedného príspevku. Najväčší prepad zaznamenali Robert Fico, Erik Kaliňák a Erik Tomáš, teda profily, ktoré pred zákazom využívali platený zásah. Pokles priemerného výkonu u Milana Mazureka, Tomáša Tarabu a Andreja Danka však nesúvisí so stratou reklamy, keďže reklamu nevyužívali, odráža skôr prirodzený vývoj ich publika a obsahu.

Pri Matúšovi Šutajovi Eštokovi sa však situácia vyvíjala opačne. Hoci jeho celkové interakcie klesli z (335 296) na (260 955), zásadnú úlohu zohral počet publikovaných príspevkov. Kým pred zákazom zverejnil až 81 postov, po 6. októbri ich bolo už len 45. Vďaka tomu jeho priemerný výkon na jeden post vzrástol z pôvodných (4 139) na (5 799), čo z neho robí druhý najsilnejší profil po Milanovi Uhríkovi.

Tento pohľad ukazuje, že samotné objemy interakcií často skresľujú realitu. Oveľa presnejší je priemerný výkon jedného príspevku, ktorý lepšie odhaľuje, ako veľmi politikov ovplyvnila zmena pravidiel, a zároveň ukazuje rozdiel medzi plateným a organickým dosahom na platforme.

Súčet interakcií naprieč všetkými politickými profilmi

Pozreli sme aj na politickú scénu komplexne, teda na profily všetkých slovenských politikov kumulatívne. Pred zákazom dosiahli Facebookové profily, dokopy 138 politických účtov, svoj vrchol na úrovni (2 024 449) interakcií týždenne.

Po 6. októbri nastal pokles, no interakcie väčšinu týždňov zostali v pásme od 1,3 do 1,7 milióna, hoci sa objavili aj slabšie obdobia. Najnižší bod prišiel na prelome októbra a novembra s hodnotou (875 676). Priemer pred zákazom bol približne 1,6 milióna a po zákaze približne 1,3 milióna týždenne.

Aj po zákaze politickej reklamy zostala komunikácia politikov na Facebooku veľmi silná.

Záver:

Analýza ukazuje, že zákaz politickej reklamy zmenil rast a viditeľnosť politických profilov. Účty nerástli pred aj po zákaze rovnakým tempom. Počet postov po zákaze často vzrástol, no vyšší objem obsahu neznamenal automaticky lepšiu odozvu.

Najväčšie prepady postihli profily, ktoré boli zvyknuté pravidelne využívať platenú podporu. Po zákaze politickej reklamy od 6. októbra klesol výkon viacerým profilom, no najväčší prepad zaznamenali politici, ktorí predtým intenzívne využívali platený zásah. Najhoršie dopadol Robert Fico so stratou priemerne (6 562) interakcií na jeden príspevok, nasledovaný Erikom Kaliňákom so stratou (3 344) a Erikom Tomášom. Tu je prepad priamo spojený so stratou reklamy, ktorá im predtým zvyšovala dosah.

Do skupiny výrazne klesajúcich patria aj Milan Mazurek, Tomáš Taraba a Andrej Danko. Keďže boli čisto organickí a reklamu nepoužívali, ich pokles nesúvisí so zákazom, ale s prirodzeným vývojom ich publika a obsahu. Tento rozdiel je zásadný: kým platiacim politikom zákaz obmedzil dosah, organické profily doplatili len na zmeny vo vlastnej obsahovej stratégii.

Chcete dostávať naše dáta a analýzy a byť súčasťou komunity?

Pridať sa

Nechajte nám váš email a my vám ich budeme pravidelne posielať: